VEVERIČKA

Už moje meno ma úplne vystihuje. Som drobná aktívna slečna. Všade behám, skáčem a skúmam svet. K ľuďom som zo začiatku opatrnejšia a bojazlivejšia. Mám na to bohužiaľ dôvod. Tí moji prví ľudia ma veľmi sklamali. Vyhodili ma na hnojisko blízko útulku počas studenej noci. Bála som sa. Okolo mňa štekalo veľa psíkov, bola mi strašná zima a hlad mi trápil bruško. Našťastie, hneď ako ma tety z útulku ráno uvideli, tak ma zobrali do tepla a naplnili hladné bruško. Sľúbili mi, že už nikdy neprídem o rodinu. Vraj mi nájdu tých najlepších ľudí na zemi, ktorý zahoja moje sklamané srdiečko. Som vhodná k ľuďom, ktorí mi zamestnajú moju hlavičku, naplnia srdiečko láskou a majú aspoň tak dobrý zmysel pre humor ako ja. Som Veverica do voza a ak sa veľmi posnažím tak aj do koča. Venujem ti celé moje srdce, ak mi dáš kúsok svojho.